Keď odborníci zostavujú rebríčky najlepších kuchýň sveta, tá indická je zvyčajne úplne hore spolu s francúzskou a čínskou. Na prvý pohľad to môže byť tým, že je úplne odlišná. Čínska kuchyňa je o krájaní základných potravín a ich rýchlej úprave. Klasická francúzska kuchyňa je o veľmi pomalom varení a vo výslednej chuti cítite konkrétne ingrediencie. V obidvoch sa veľa korenín nepoužíva. Indická kuchyňa naopak, používa veľa korenín a curry – čo je vlastne namiešaná zmes rôzneho korenia. Túto si každý dobrý kuchár tradične mieša sám a recept býva rodinným tajomstvom. Kým i komplikované jedlá francúzske či čínske sa na druhý - tretí krát doma celkom vydaria, tie indické sú indické, keď ich navarí Ind. Každý odborník bude iste súhlasiť s tým, že každé naozaj dobré jedlo je o kvalite a hlavne o čerstvosti jednotlivých potravín. Kým v iných kuchyniach sa dá „švindlovať“ a nie je problém variť zo starších potravín zo supermarketu či zo zmrazených potravín, v indickej kuchyni to neplatí. Roky boli indické reštaurácie v Európe tie najdrahšie. Nebolo to kvôli koreniam, ale skôr kvôli čerstvej, často náročne dovážanej zelenine a dobrému kuchárovi.

 

Tak ako tradične takmer všetko v bežnom životnom štýle Indov, i každodenné varenie sa dodnes riadi pravidlami zakomponovanými do náboženských pravidiel a zvyklostí a tie sa zakladajú na životných a klimatických podmienkach krajiny. Keďže na severe Indie v Himalájach a pod nimi, napríklad v oblasti Himačal Pradéš a Kašmír bývajú chladné až tuhé zimy, nie je divu, že tu sa tradične konzumuje mäso, väčšinou z kurčiat, oviec a kôz. Mäso má schopnosť zahrievaciu. Juh Indie je tradične vegetariánsky. Jedia sa tu aj ryby, používa sa tu viac kokosu, viacej druhov ovocia a zeleniny a viacej korenia. Čím nižšie na juh, jedlo je rozmanitejšie i bohatšie a hlavne pikantnejšie. Zažili sme to na vlastnej koži. Počas oficiálnej návštevy jednej univerzity nám pripravili bohaté raňajky. Honorácia univerzity, ktorá nás vítala, sa postavila okolo nás a tešila sa ako nám bude chutnať. Keď nám „prestreli“ miesto tanierov obrovské lopúchy – banánové listy a sluha začal servírovať naše jedlo rukou, s úsmevom som cez zuby šepkala manželovi, že toto ja teda jesť nebudem. Sme tu oficiálne, musíš, trval na svojom manžel. Spomenula som si na príhody Hanzelku a Zikmunda aj na placku našej prvej pomoci - slivovice v aute, a tak som si bodro dala do úst prvé sústo. I posledné! Chuť som vôbec necítila, iba príšerné pálenie a zaliali ma prúdom takmer všetky moje telesné tekutiny. Manžel ma chvíľu ratoval a potom sa odvážil aj on. Dopadol rovnako. Minimálne 10 minút sme neboli schopní komunikovať a už vôbec nie na úrovni. Jeho Magnificencia i ostatní prítomní boli pekne zmätení až nešťastní, že ich privítanie zahraničnej Excelencie sa im nevydarilo. Boli sme možno prvá európska delegácia a takto to dopadlo! Veľmi mi ich bolo ľúto!

Indovia tvrdia, že nič sa nevyrovná dobrej domácej kuchyni alebo jedlu v obyčajnej dhabe, teda v malých stánkoch na ulici. Ale, to musíte poznať, na ktoré konkrétne jedlo a kam ísť. Indovia bežne slovo hygiena ani veľmi nepoznajú a voda je voda, nerozlišujú odkiaľ je. Chladničky sú importovaný vynález a nie každá domácnosť chladničku má či potrebuje. Veď každý deň sa chodí nakupovať na trh, i vo veľkých mestách, a korenie, múka, ryža a suché strukoviny sa do chladničky nedávajú, jedlo z predchádzajúceho dňa sa považuje za nečisté, tak načo.....

Prečo sa teda indická kuchyňa stala taká populárna v Európe i u nás?            Najskôr na zdravotné účinky zdravého jedla prišli asi Angličania počas svojej koloniálnej éry. Aj ja som si dosť neskoro uvedomila, že to bolo vlastne iba nedávno. India oslavovala tento rok „iba“ 71. výročie nezávislosti. Hoci Angličania robili čo mohli aby zakázali ba zničili ayurvédu v Indii, veľmi skoro sa tam začali vracať a napĺňať ayurvédske rezorty zdravia. Väčšina Indov, hoci si to mnohí ani neuvedomujú, žijú a hlavne bežne dodržiavajú zásady stravovania na základe ayurvédy. 

Je zdravá. Indická strava je na pohľad pre nás skromná, ale bohatá na rozmanité druhy ovocia, zeleniny, korenia a olejov, teda na vitamíny, minerálne látky, vlákniny a všetky tie mastné i nemastné kyseliny a všetko to, čím nás farmaceutické firmy chcú kŕmiť či liečiť v pilulkách. Čiže je zásobou výživných látok.

Je čerstvá. V čerstvých potravinách je prána, teda životná energia. Aby sa zachovala celková výživová hodnota jedla, musí byť všetko čerstvé! Uvarené potraviny, keď stoja dlhšie – sú považované za odpad a nejedli ich druhý deň ani naši chudobní zamestnanci.

Je ľahšie stráviteľná. Keď je všetko tak ako má byť, teda čerstvé, je všetko v poriadku. Ak po nejakom jedle máme problém s trávením konkrétnej stravy – buď máme nejaký zdravotný problém alebo nebolo jedlo čerstvé. To je moja osobná skúsenosť. V každom prípade je stráviteľnejšia než väčšina mäsitej potravy. Tu však treba brať do úvahy i kombináciu jedla a tiež osobné aspekty podľa ayurvédy, teda, že každý z nás má inú stavbu – konštitúciu tela, ale i psychické a mentálne nastavenie a ďalšie aspekty z hľadiska ayurvédy.

Je lacná. Keď používame iba domácu a  sezónnu zeleninu, je to lacné jedlo. Nehľadiac na mnohé dobrovoľné pôsty, ktoré ale nie sú hladovanie, jednoducho sa ľudia raz, dvakrát do týždňa vzdávajú toho, čo majú najradšej, teda drahších lahôdok, napríklad sladkostí....

Je chutná. Keď nám ju pripraví dobrý kuchár, ktorý ovláda spôsob miešania a kombinovania korenia a chutí, je indická kuchyňa vrcholom pre gurmánske jazýčky.

Zasýti. O tom, že má ľudstvo tendenciu prejedať sa, svedčí o nestriedmosti, málo kvalitnom jedle rýchleho stravovania a tiež o neschopnosti správne  kombinovať to, čo konzumujeme. Podľa tradičných hinduistických zvykov, Indovia jedia ráno a podvečer hlavné jedlo, medzi tým majú „snaks“ a to bývajú vyprážané kúsky zeleniny, rôzne plnené taštičky alebo hutnejšie mliečne nápoje. Tradične sa jedáva „thali“ čo je kombinácia jedál na jednom tanieri, skombinovaná tak, aby na ňom boli všetky chute, všetky vitamíny i iné výživné a nutričné látky. Okrem chlebovej placky, jednej zeleniny v omáčke, jednému jedlu skôr suchšiemu, musí tu byť i jedno strukovinové jedlo kvôli bielkovinám, nejaká surová zelenina, často surová cibuľa, nejaké ostré čatní a niečo sladké. To, čo bolo na raňajky sa už večer neje, ale zostava je rovnaká. Bohatší majú väčší výber jedál, často i ryžu, kým chudobnejší mávajú toho na tanieri menej, ale o nič horšie.

Jednoduchá príprava. Tak ako to platí so všetkým. To čo poznáme, čo už sme sa naučili, je jednoduché.  Stačí mať čas na nákupy, bežné vybavenie kuchyne a zopár správnych korení a... dobrý recept. Ja varím všetko možné, mám zopár dobrých receptov z celého sveta a varím iba zopár z každej kuchyne, Obmieňam ich iba málo a na komplikované  delikatesy chodím radšej k odborníkom, do dobrej reštaurácie. Občas. Nie je každý deň sviatok, ako hovorili naši rodičia.

Je dostupná. V Bratislave je už minimálne 8 indických reštaurácii a každú chvíľu počujem, že sa otvára nejaká nová. Indickým kuchárom sa u nás evidentne darí a tak rozširujú svoje služby. Dnes sa už chytili i slovenskí biznismeni a tiež podnikajú v tomto odvetví a tak indickú reštauráciu onedlho bude mať každé mesto.

Je trendy. Dnes sa pomerne veľa cestuje i do exotických krajín a my sa snažíme si z tej exotiky priniesť čo najviac domov. Najjednoduchšie je priniesť si kuchársku knihu, tiež mám zbierku, zopár typických korenín a vykúzliť si trochu exotiky doma. Je to trendy. Veď i na všetkých televíznych kanáloch sa vkuse varí. Ale nielen odborníci kuchári ale i odborníci lekári, či iní rôzni odborníci nás denne v médiách presviedčajú čo máme alebo nemáme pre svoje zdravie robiť, ako sa stravovať či liečiť. Odkedy som objavila ayurvédu a tá je dnes tiež trendy, v nej som objavila všetky múdrosti i odpovede na otázky, na ktoré mi nevedeli odpovedať ani lekári. Má to jeden háčik. Keď chcem byť ja zdravá, musím si ja správne vyberať jedlo i činnosti, ktoré pasujú mne a nemusia platiť všeobecne pre niekoho iného.

.